Mýty o pekle

Peklo – slovo, ktoré sa skladá z piatich písmen a mnohým pripomína napríklad neznesiteľné trúbenie v dopravnej zápche. Iní si pod slovom peklo predstavia nekonečne horiaci oheň pripravený v podsvetí pre bezbožníkov – aspoň tak si to pamätajú z hodín náboženstva. Ako veľmi sa týmito mystifikáciami skresľuje Boží charakter! A aj preto si mnohí z nás nedokážu vôbec predstaviť, že milujúci Boh by mal celú večnosť trestať ľudí.

Čo urobíme s touto desivou predstavou

pekla? Odstránime ju – rovnako ako Pána Boha, aby sme mali pokoj? Alebo sa budeme utvrdzovať v presvedčení, že Boh je pomstychtivý a nemilosrdný? Čo ak sú však všetky naše predstavy o pekle pomýlené?

Obraz pekla v Biblii

Je zaujímavé, že Biblia o pekle veľa nehovorí. Nachádzame len informáciu o jeho pôvode a umiestnení, ktorá naznačuje, ako by sme asi mali o ňom uvažovať. V Evanjeliu podľa Matúša 13,49.50 čítame tieto Ježišove slová: „Tak to bude aj na konci sveta: Vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“ V tomto biblickom texte (a v mnohých ďalších, napr. Evanjelium podľa Matúša 25,31-41 alebo Druhý Petrov list 3,3-7) sa pekelné plamene spomínajú až v súvislosti s udalosťami konca sveta. Nikto, samozrejme, nehorí v pekle už teraz.

Apoštol Peter podáva správu o tom, kde sa bude peklo nachádzať. Píše o konci sveta a hovorí: „Pánov deň príde ako zlodej. Vtedy sa nebesá s rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem i jej diela budú súdené.“ (Druhý Petrov list 3,10) Prorok Sofoniáš predpovedá: „...Jeho ohnivá žiarlivosť strávi celú zem; rýchly a úplný koniec iste spôsobí všetkým obyvateľom na zemi.“ (Sofoniáš 1,18) Z týchto textov je zrejmé, že peklo nie je nejaká obrovská ohnivá priepasť v strede zeme. Ide skôr o obraz ohňa na jej povrchu, ktorého plamene pohltia celú zem.

Najdôležitejší poznatok, ktorý nám pomôže pochopiť myšlienku pekla, nachádzame v známom texte v Evanjeliu podľa Jána 3,16: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ Ježiš hovorí, že jeho nasledovníci budú žiť večne, a tí, čo Boha odmietli, život stratia. No ani títo ľudia, ktorí nezískajú večný život, nemôžu naveky horieť v plameňoch.

Budú horieť len dovtedy, kým definitívne všetko zhorí. Prorok Malachiáš o tom napísal: „Pozri, prichádza deň, horiaci ako pec, keď sa všetci spupní a všetci svojvoľníci stanú strniskom. Prichádzajúci deň ich spáli — vraví Hospodin zástupov... Pošliapete svojvoľníkov, lebo v ten deň, ktorý chystám, budú popolom pod vašimi nohami — vraví Hospodin zástupov.“ (Malachiáš 3,19.21) V plameňoch pekla nebudú zničení len tí, ktorí odmietli Božiu lásku a milosť, ale aj satan a jeho zlí anjeli. (pozri Evanjelium podľa Matúša 25,41 a Zjavenia Jána 20,10) Boh sa rozhodol všetky temné sily úplne zničiť, nielen ich potrestať tým, že ich vrhne do večne horiacej jamy vnútri zeme!

A čo texty v Zjavení Jána 14,11 a 20,10, kde sa hovorí, že zlí ľudia budú horieť večne? Všimnite si, že Biblia hovorí, že prorok Samuel zostal „navždy“ vo svätyni pred Hospodinom (Prvá Samuelova kniha 1,22) a nad Jonášom sa zavrelo more „naveky“. (Jonáš 2,6.7) Z Písma jasne vyplýva, že žiadna z týchto udalostí netrvala večne, napriek tomu, že v Biblii máme rôzne príklady použitia slova navždy a naveky. Tento výraz jednoducho predstavuje „čas, v ktorom budeme žiť“. Ako teda môžeme vedieť, ako dlho znamená „navždy“ pre tých, čo budú vrhnutí do ohňa? Z kontextu môžeme pochopiť, že „navždy“ znamená čas, pokým ich celkom nestrávia plamene.

Mýtus o pekle premáha láska

Vzhľadom na tento jednoduchý biblický výklad sa niekto môže spýtať: Ako je potom možné, že vznikli tieto mýty o pekle?

V „časoch temna“ – časoch rôznych kompromisov – vniklo do kresťanskej cirkvi množstvo rôznych falošných učení. Medzi ne patrí aj učenie o pekle. V knihe Zjavenie Jána 12,9 je satan predstavený ako „zvodca celého sveta“, pričom jeho učenie zviedlo mnohých a odvrátilo ich od Boha. Nebezpečenstvo falošného učenia o pekle tak spočíva v tom, že podporuje satanovo zlé pochopenie Božieho charakteru.

Je pravda, že „náš Boh je stravujúci oheň“. (List Hebrejom 12,29) Ale Biblia hovorí, že tí, čo žijú spravodlivo a podľa poznanej pravdy,prežijú „stravujúci oheň“ i „večné plamene“. (Izaiáš 33,14.15)

V Evanjeliu podľa Matúša 25,31-46 je napísané, že ľudstvo sa jedného dňa stretne s Bohom tvárou v tvár. V jeho prítomnosti „vrchy sa trasú a pahorky vlnia, dvíha sa pred ním zem... Ako natrvalo posplietané tŕnie a ako opilci spití do nemoty budú celkom spálení ako suché plevy.“ (Nahum 1,5.10) Tí, ktorí oľutovali svoje hriechy a hľadali Boha, budú chránení pred jeho spaľujúcou prítomnosťou. V jeho žiari budú bývať po celú večnosť. Všetci, ktorí odmietli Boha a jeho záchranu, prestanú existovať. „...Všetky národy... budú, ako keby ich nikdy nebolo bývalo.“ (Abdiáš 1,16) „Za trest sa dostanú do večnej záhuby, ďaleko od Pánovej tváre a od slávy jeho moci.“ (Druhý list Tesaloničanom 1,9)

„Boh je láska“ (Prvý Jánov list 4,8) – láska symbolizovaná ohňom. Veď aj Šalamún o láske povedal: „Jej žiara je ohnivá ako najsilnejší plameň.“ (Veľpieseň 8,6) Ako oheň vypaľuje hlinu, ale rozpúšťa ľad, tak spaľujúca Božia láska bude útechou pre svätých, ale strávi hriešnikov. Už dnes sa môžeš rozhodnúť, či svoje srdce pred Bohom zatvrdíš, alebo dovolíš, aby ho zohriali plamene jeho lásky. Tvoja voľba rozhodne o tvojom večnom osude.

Hľadaj Boha – a jeho láska rozohreje tvoje srdce na celú večnosť!