Kde je Boh, keď prežívame utrpenie?
Väčšina zranení a bolestí, ktoré v živote prežívame, je výsledkom rozhodnutí a činov – či už našich vlastných, alebo niekoho iného.
Nič netušiaca rodina sadá do auta a vydáva sa na cestu do mesta. Náhle dochádza k zrážke s iným autom. Všade okolo sú na zemi rozbité plasty a zdemolované kusy karosérie. Nehoda má smutnú bilanciu – dvaja mŕtvi a dvaja vážne ranení. Opitý vodič šiel neprimeranou rýchlosťou a nedal prednosť v jazde, čím spôsobil toto nešťastie. On skončil len s niekoľkými škrabancami – a v tomto momente sa pýtate,kde je spravodlivosť? Krutý diktátor satan preberá kontrolu nad všetkými národmi. Milióny ľudí trpia pre to, že zneužíva svoju moc. Prečo?
Polícia oznámila rodičom, že ich dospievajúca dcéra zomrela na predávkovanie drogami počas narodeninovej oslavy svojej kamarátky. Prečo?
Deň čo deň počúvame správy o násilí a bezpráví. Niekedy sa týkajú aj nás samých alebo našich blízkych. Keď sa trochu spamätáme z týchto šokujúcich zistení, pochopiteľne si kladieme najčastejšiu otázku na svete: Ak je Boh všemocný a nanajvýš dobrý, prečo trpíme? Toto sa občas pýtame všetci, no nájsť odpoveď nie je jednoduché.
Ak je Boh schopný predchádzať zlu, ktoré sa deje, a predsa nezasiahne, je všemocný? Alebo máme azda pochybovať o tom, že je dobrý? Je mu jedno, čo prežívame? Prečo dopúšťa strašné hrôzy? Je pravda, že Boh je všemocný a chce pre človeka to najlepšie, veď jeho bytostnou podstatou je dobro a láska. Rešpektuje však hranicu, ktorú nikdy neprekročí – našu slobodnú vôľu rozhodnúť sa.
Viac o tom sa dozvieme z Biblie. Niektoré skryté tajomstvá o prejavoch zla v živote človeka odhaľuje kniha Jób. V celej Biblii nachádzame tieto základné východiská:
- „Boh je láska.“ (Prvý Jánov list 4,8) To je základná a zásadná pravda o tom, aký je Pán Boh.
- „Boh stvoril človeka na svoj obraz...“ (Prvá Mojžišova kniha 1,27) To znamená, že stvoril človeka so schopnosťou milovať tak, ako miluje On – so schopnosťou používať svoju slobodnú vôľu.
- Aj keď bol človek stvorený so slobodnou vôľou, a teda so schopnosťou milovať, zhrešil a vzdialil sa od vysokého morálneho štandardu, ktorý prirodzene prejavoval ako odpoveď na lásku svojho Stvoriteľa. (List Rimanom 3,23)
- Boh stále túži zachrániť ľudstvo a všetko vrátiť do pôvodného stavu. Hriech má na svedomí ľudskú zvrátenosť, zakódoval do človeka sklon k zlu. Vďaka Božiemu plánu záchrany však budú spasení všetci tí, ktorí túžia byť „spasení milosťou skrze vieru“. (List Efezanom 2,8) Láska je jediná možnosť, ako môže Boh zničiť zlo a utrpenie a zároveň zachovať našu slobodnú vôľu a s ňou spojenú schopnosť milovať.
Je to spravodlivé?
Stručnou odpoveďou na otázku, prečo trpíme, je, že žijeme vo svete nakazenom hriechom. Hriech je nespravodlivý, nemorálny, zlý a bolestivý, keďže jeho podstatou je násilie. Nič z toho však neoprávňuje Boha k tomu, aby ľuďom vzal to najcennejšie – slobodnú vôľu. Nechce, aby sme trpeli, ale nechce z nás urobiť otrokov ani robotov. Byť človekom znamená byť slobodný – mať možnosť rozhodnúť sa buď pre dobro, alebo zlo.
Z toho vyplýva, že láska nemôže existovať bez slobody rozhodovania. Slobodná vôľa vo svojej podstate umožňuje urobiť aj zlé rozhodnutie. Nemôžeme preto argumentovať tým, že keby bol Boh dobrý, nikomu by nedovolil urobiť niečo, čo by komukoľvek spôsobovalo bolesť.
Pretože Boh nás miluje, nemôže zostať nečinný. Ale nemôže nás ani zbaviť dôsledkov našich rozhodnutí. Biblia hovorí o utrpení, ktoré Boh úplne nezaslúžene podstúpil tu na zemi. Celý vesmír žasol a zmĺkol od zdesenia. On, Vládca vesmíru, bol pokorený a týraný až po smrť na kríži. „Bol vo všetkom skúšaný, ale nedopustil sa hriechu.“ (List Hebrejom 4,15) „V každom ich súžení mal aj on súženie.“ (Izaiáš 63,9) Tak veľmi Boh miluje každého človeka... Preto Ježiš povedal, že čokoľvek robíme inému človeku, cíti to aj on. (Evanjelium podľa Matúša 25,41-45) Boha sa dotýka všetko utrpenie, vie o všetkých slzách, ktoré sa nám zalesknú v očiach. Pozná smútok, bolesť a trápenie, ktoré sa za nimi skrývajú. Kráľ Dávid spieva o Božom hlbokom súcite takto: „O mojej biede máš záznam, do svojej nádoby daj moje slzy. Či v tvojej knihe nie je o nich záznam?“ (Žalm 56,9) Taká je pravá láska. Trpí s trpiacimi.
Boh prežíva našu bolesť
Boh nevníma našu bolesť len z diaľky. Doslova sa ponorí do našej bolesti, aby nám ukázal cestu, ako z nej uniknúť. Ježiš Kristus „z Božej milosti okúsil smrť za každého“. (List Hebrejom 2,9) „On niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili... bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých.“ (Izaiáš 53,4-6) Najväčším dôkazom Božej lásky je, že našu bolesť prežíva s nami. Nenecháva nás trpieť samých. Prišiel na náš svet a dobrovoľne podstúpil naše utrpenie.
Nech sa v tvojom živote stane čokoľvek, môžeš si byť istý dvoma nemennými pravdami: Boh ťa nesmierne miluje a v konečnom dôsledku obráti všetko zlé na dobré. Uzdraví všetky rany, ktoré ti svet spôsobil. Ježiš svojou smrťou na kríži dokázal, že Boh miluje skrúšených a trpiacich viac ako svoj vlastný život. Tým potvrdil, že všetkých, ktorí sa rozhodnú dôverovať mu, čaká nádherná budúcnosť bez utrpenia.
Aj pre teba platí zasľúbenie spečatené Kristovou krvou na kríži: „Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo.“ (Zjavenie Jána 21,4)