Inteligentná viera

Joel a Marek boli priatelia. Joel bol kresťan a veril, že Boh je Stvoriteľ tohto sveta. Marek bol ateista a, naopak, z náboženstva sa vysmieval. Myslel si, že celý svet, vrátane ľudí, sa vyvinul na základe náhodných mutácií v priebehu miliónov rokov. „Ako vieš, že Boh existuje a Biblia nie je len nejaká zbierka legiend?“ provokoval Marek. „Pretože to hovorí Biblia a Biblii môžeme veriť. Je to predsa Božie slovo!“ odpovedal pokojne Joel.

Je zrejmé, že Joelova argumentácia nikoho nepresvedčí o existencii Boha a ani o tom, že Biblia hovorí pravdu. Napriek tomu mnohí nemajú pre svoju vieru lepšie dôvody. Existuje však presvedčivý dôkaz v prospech vierohodnosti Biblie – keď sa človek stane kresťanom, nemusí svoj rozum zahodiť do koša, a tak sa jeho viera môže začať budovať na solídnom racionálnom základe.

Jeden zo spôsobov, ako si overiť pravdivosť Biblie, je prečítať si jej proroctvá a porovnať ich s tým, ako sa naplnili v dejinách. Boh povedal, že prostredníctvom biblických proroctiev predpovedá budúcnosť. (pozri Izaiáš 46,9.10) Ak si prečítate, čo je o starovekom Babylone napísané v biblickej knihe Daniel, a potom sa pozriete nazad do histórie, nájdete odpoveď na otázku o pravdivosti Biblie.

O babylonskom kráľovi Nabuchodonozorovi sa píše nielen v Biblii (v knihe Daniel), ale aj v rôznych historických záznamoch. Tento kráľ mal jednej noci veľmi zvláštny sen, ktorý ho vyľakal. Keď sa zobudil, nevedel si spomenúť, čo sa mu snívalo. Sen ho však stále znepokojoval. Zavolal dvorných mudrcov a prikázal im, aby mu povedali, čo sa mu snívalo. Potom mu mali se n vyložiť, no boli bezradní.

Bránili sa: „Niet na zemi človeka, ktorý by bol schopný vysvetliť kráľov problém...“ (Daniel 2,10.11) „Kráľ sa preto veľmi rozhneval a rozkázal vyhubiť všetkých mudrcov Babylonu.“ (verš 12) V tej chvíli sa na scéne objavil Daniel, hebrejský autor tejto knihy. Ako mladý muž bol zajatý v Jeruzaleme a deportovaný do Babylona. Tam získal vzdelanie, aby mohol prichádzať pred kráľa a byť v jeho službách. Daniel veril v Boha a keď sa dopočul od Arjóka, veliteľa kráľovej telesnej stráže, o kráľovom rozkaze, rozhodol sa ísť za ním. Potom si vyžiadal čas, aby mu mohol podať sen a jeho výklad. Kráľ súhlasil. Daniel odišiel domov a modlitbou prosil Boha o pomoc. Boh odpovedal na jeho modlitby a „v nočnom videní mu odhalil tajomstvo“. (verš 19)

Veľká socha a dejiny

Na druhý deň ráno šiel Daniel za kráľom a oznámil mu jeho sen.

Kráľ videl veľkú sochu, ktorá sa skladala z piatich častí: hlava bola zo zlata, hruď a ramená zo striebra, brucho a stehná z bronzu, nohy zo železa a chodidlá čiastočne zo železa a čiastočne z hliny. Kráľ videl, ako nohy tejto sochy zasiahol veľký kameň, takže sa rozpadla na kúsky, ktoré odvial vietor ako plevy. (verše 31-35) Potom Daniel vyložil kráľovi význam tohto sna.

Zlatá hlava predstavuje Babylon. Ostatné kovy znázorňujú dominantné kráľovstvá, ktoré prídu po Babylone: striebro predstavuje Médsko-Perzsko, bronz Grécko, železné nohy Rím. Nohy a prsty zmiešané zo železa a z hliny predstavujú rozdelenú moc Ríma, ktorá bude sčasti slabá a sčasti silná a bude trvať až do konca dejín tejto zeme. Ako sa železonikdy nespojí s hlinou, ani tieto národy nebudú držať pokope ako jednotné kráľovstvo. Veľký kameň, ktorý zasiahol chodidlá a rozbil sochu, znázorňuje Božie kráľovstvo: „V dňoch týchto kráľov Boh nebies dá povstať kráľovstvu, ktoré bude trvať naveky... Rozdrví všetky tie kráľovstvá a skoncuje s nimi, ono však bude stáť naveky.“ (verše 38-44)

Každé z týchto kráľovstiev sa dostalo k moci v takom poradí, ako bolo predpovedané. Babylon bol pri moci v rokoch 605 až 539 pred n.l.; Médsko-Perzsko v rokoch 539 až 331 pred n.l.; Grécko v rokoch331 až 168 pred n.l. a Rím v rokoch 168 pred n.l. až 476 n.l. Nakoniec došlo k rozdeleniu Rímskej ríše na množstvo menších kráľovstiev, ktoré sa stali základom moderných európskych národov, ktoré doteraz existujú oddelene. Biblia tak má pravdu vo všetkých piatich bodoch predpovede.

Viac konkrétnych dôkazov

Skeptici sa domnievajú, že Danielove predpovede sú podvod, vraj jeho kniha bola napísaná oveľa neskôr. Aj keby vznikla neskôr, rozhodne bola napísaná stovky rokov pred rozpadom Rímskej ríše. Dokazujú to zvitky od Mŕtveho mora, ktoré obsahujú osem rukopisov knihy Daniel (najstarší zvitok pochádza približne z roku 125 pred n. l.).

Toto proroctvo je len jedným zo stoviek ďalších, ktoré svedčia o nadprirodzenom pôvode Biblie. Ďalšie proroctvo v knihe Daniel predpovedá stovky rokov dopredu presný čas Kristovho krstu a smrti. (Daniel 9. kapitola) Keď preskúmame všetky dôkazy, ktoré vyplývajú z biblických proroctiev, nezostáva nám nič iné, ako konštatovať, že Biblia je naozaj dôveryhodná kniha.

No ak budeme veriť len týmto správnym informáciám, vôbec nás to nezachráni. Samotná Biblia hovorí, že „aj démoni veria“ (Jakubov list 2,19), a napriek tomu budú zatratení. Dôležité je Biblii nielen veriť, ale umožniť jej posolstvu, aby nás menilo. Autorom Biblie je Pán Boh a ak mu dovolíme, zmení náš život a dá mu zmysel a cieľ.