Existuje nádej po smrti?

Náhla smrť Michaela Jacksona 25. júna 2009 šokovala celý svet. Počas smútočného obradu v Staples Center v Los Angeles sa herečka Brooke Shieldsová pokúsila trúchliacich fanúšikov „kráľa popu“ potešiť, preto plačúcim hlasom zvolala: „Hlavy hore! Určite sa na nás díva niekde z Mesiaca!“

Kam vlastne Michael Jackson odišiel? Kam odchádzame po smrti všetci? Idú svätí priamo do neba a hriešnici do pekla? Existuje vôbec nejaká medzistanica – takzvaný očistec? Alebo sa meníme na duchovné bytosti, ktoré poletujú kdesi na druhom brehu? A čo taká reinkarnácia – prevteľovanie? Vrátime sa späť na tento svet napríklad ako myši? Každý sa aspoň raz v živote zamýšľal nad podobnými otázkami...

Náš svet je plný protikladných teórií,my však uvedieme len jeden zdroj – Písmo sväté. Posledná kniha Biblie, Zjavenie Jána, vážne varuje pred neviditeľným, zlým anjelom – satanom, „zvodcom celého sveta“. (Zjavenie Jána 12,9) Ak to je pravda, znamená to, že väčšina ľudí na tomto svete žije v omyle. Pritom ide o takú dôležitú otázku: Čo sa stane so zosnulým človekom po tom, čo kňaz na konci smútočného obradu povie: „Človek je prach a do prachu sa vráti.“

Tri uhly pohľadu

Pre lepší prehľad môžeme v podstate všetky existujúce názory na smrť rozdeliť do troch základných kategórií.

Smrťou sa všetko končí. Tento názor je veľmi častý napriek tomu, že nedáva nijakú nádej. Zastávajú ho zväčša tí, ktorí prijímajú len to, čo sa dá vedecky dokázať. Na základe doterajších vedeckých poznatkov sú presvedčení o tom, že smrť je absolútny koniec ľudskej existencie. Zomrieme, prestaneme existovať, staneme sa potravou pre červy – a to je všetko... Smrťou sa jednoducho všetko končí.

Máme nesmrteľnú dušu. Druhý uhol pohľadu je azda najpopulárnejší. Učí, že naše telo sa po smrti rozpadne, rozloží, ale naše vlastné ja, teda naša duša, žije ďalej...Podobne ako keď si had vyzlečie kožu. V rámci rôznych náboženstiev existujú odlišné náuky o tom, kam sa uberá duša po smrti. Základnou myšlienkou všetkých však zostáva, že duša je nesmrteľná.

Smrteľná duša a vzkriesenie. Tretí názor hovorí, že pojem „duša“ predstavuje celého človeka, nielen nejakú jeho nesmrteľnú časť, ktorá po smrti žije ďalej. Keď Boh stvoril Adama, „vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou (dušou)“. (Prvá Mojžišova kniha 2,7) Človek sám osebe nemá nijakú dušu. A hlavne po tom, čo Adam zhrešil, celá jeho bytosť sa stala smrteľná; lepšie povedané podlieha smrti. Keď hriešnici umierajú, ich telo sa mení na prach a dych života sa vracia späť k Bohu. Tento dych života nie je žiadny duch, ktorý má vedomie a po pohrebe tela v Prahe môže navštíviť Brno. Dych života nie je nič iné než životodarná božská iskra v každej živej bytosti – v človeku i vo zvierati. Podľa tohto názoru človek zomiera ako celok, odpočíva v hrobe bez toho, aby si čokoľvek uvedomoval alebo vnímal, a čaká na deň vzkriesenia.

Ktorý názor je nakoniec správny? Ateistickému nihilizmu nemôžeme dať za pravdu, pretože veríme, že existuje Boh a jeho slovo je pravda. Ako je to však s ďalšími dvoma názormi a ich protikladnými výpoveďami o duši? Čo o tom hovorí Biblia, Božie slovo?

Biblické fakty o smrti

Biblia uvádza, že po tom, čo Boh stvoril Adama, stal sa živou dušou, živou bytosťou. Neskôr sa dočítame, že do Egypta odišlo 70 duší. (Druhá Mojžišova kniha 1,5) Zo súvislostí je zrejmé, že to nebolo 70 duchov, ale 70 živých ľudských bytostí, ktoré sa vydali do Egypta. V Biblii pojem „duša“ predstavuje osobu. Keď budeme čítať ďalej, zistíme, že hriešne ľudské bytosti nie sú nesmrteľné. Stačí si v biblickej konkordancii vyhľadať slovo nesmrteľný a nájdeme dôkaz, že sa vyskytuje len v spojení s Bohom. Boh „jediný má nesmrteľnosť“. (Prvý list Timotejovi 6,16) Táto vlastnosť náleží jedine Bohu. Až pri vzkriesení svätých pri druhom Kristovom príchode si „toto smrteľné oblečie nesmrteľnosť“. (Prvý list Korinťanom 15,54) Svätí by si nemuseli obliecť nesmrteľnosť, keby ju už predtým boli mali.

Ďalším faktom je, že v Biblii je smrť prirovnaná k spánku – veď aj v Starej zmluve Dávid prosil o ochranu, aby neupadol do smrteľného spánku. Na konci dejín tohto sveta vstanú tí, čo spia v prachu zeme. Mŕtvi teda spia v prachu zeme až do dňa vzkriesenia. O čase medzi smrťou a vzkriesením Biblia hovorí, že „mŕtvi nevedia nič“. (Kazateľ 9,5) O päť veršov ďalej to Šalamún vysvetľuje takto: „...niet práce ani uvažovania, ani poznania a múdrosti v podsvetí, do ktorého ideš“. (Kazateľ 9,10) O tejto myšlienke hovorí aj Dávid v Žalme 115,17: „Mŕtvi nebudú chváliť Hospodina, nikto z tých, čo zostupujú do hrobového ticha.“ Mŕtvi teda spia spánkom mŕtvych – ticho a nerušene. Neexistujú mŕtvi, ktorí v nebi jasajú od radosti, ani takí, ktorí v hĺbke pekla nariekajú v utrpení. Keď boli mŕtvi pochovaní, nemôžu nikde klopať na dvere. Inými slovami, Michael Jackson nepraktikuje kdesi vo vesmíre svoju legendárnu „mesačnú chôdzu“, ale odpočíva mŕtvy v hrobe a čaká na súd. (List Hebrejom 9,27)

Hlavné posolstvo Biblie sa vzťahuje na udalosti, ktoré sa stali pred vyše dvoma tisíckami rokov. Počas svojho života na zemi Ježiš predpovedal, že „bude zabitý a na tretí deň vzkriesený“. (Evanjelium podľa Matúša 16,21) Zakrátko nato, čo to povedal, bol zatknutý, mučený a ukrižovaný. Pavol dobre chápal, čo sa stalo, keďže napísal: „Podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy.“ (Prvý lisť Korinťanom 15,3) Ak je tu napísané, že Ježiš zomrel, potom sa tým myslí to, že skutočne podľahol smrti. O tri dni anjel upozornil učeníkov, že Ježiš „bol vzkriesený z mŕtvych“. (Evanjelium podľa Matúša 28,7) Haleluja!

V zmŕtvychvstaní Ježiša Krista je naša nádej. Príde čas, a bude to skôr, než si myslíme, keď sa náš Záchranca vráti späť na našu zem „s veľkou mocou a slávou“ a s nesčíselným množstvom nebeských anjelov. (Evanjelium podľa Matúša 24,30.31) Potom „prví vstanú tí, čo zomreli v Kristovi“, potom my všetci... „budeme navždy s Pánom“. (Prvý list Tesaloničanom 4,16.17) Ľudia, ktorí dôverujú Ježišovi, budú vzkriesení, aby mohli byť so svojím Pánom.

Dôležitá správa na záver

Mark Twain povedal, že dve veci sú isté: smrť a dane. Niektorým ľuďom sa darí vyhnúť daniam, ale smrti sa nikto nevyhne. Všetci vieme, že smrť je skutočná a bolestivá. Napriek všetkému utrpeniu a strate existuje dobrá správa, že Ježiš nás miluje a svojím životom zaplatil cenu za hriechy, bol pochovaný do hrobu a znovu vzkriesený. Tým premohol hrob i smrť. Ak mu dôverujeme, aj my môžeme byť jedného dňa vzkriesení. Kedysi dávno Ježiš sľúbil každému, kto opätuje jeho lásku, oľutuje svoje hriechy a prijme jeho milosť: „Ja ho vzkriesim v posledný deň.“ (Evanjelium podľa Jána 6,44) Jeho sľub platí dnes aj pre teba. Veríš mu?

Ak nie je uvedené inak, biblické verše sú citované zo Slovenského ekumenického prekladu (Vydala Slovenská biblická spoločnosť, 2008).